Подякувати Студентському архіву довільною сумою
Admin
26.02.2023 12:38
Дякуємо, що користуєтесь нашим архівом!
VÝVOJ A SÚČASNE TRENDY V SOCIÁLNEJ POLITIKE (Розвиток та сучасні тенденції в соціальній політиці)
Інформація про навчальний заклад
ВУЗ:
Не вказано
Інститут:
Не вказано
Факультет:
Не вказано
Кафедра:
Не вказано
Інформація про роботу
Рік:
2025
Тип роботи:
Бакалаврська робота
Предмет:
Соціологія економіки
Частина тексту файла (без зображень, графіків і формул):
VÝVOJ A SÚČASNE TRENDY V SOCIÁLNEJ POLITIKE
BAKALÁRSKA PRÁCA
OSNOVA
ÚVOD
4
KAPITOLA 1. SOCIÁLNA POLITIKA A SÚČASNE TRENDY
5
1.1 Sociálna politika – teoretické vymedzenia
5
1.1.1 Výzvy a možnosti rozvoja sociálnej politiky
6
1.2 Aktéri , princípy a funkcie sociálnej politiky
8
1.3 Súčasne trendy sociálnej politiky
10
KAPITOLA 2. CHUDOBA AKO SOCIÁLNA UDALOSŤ
15
2.1 Fenomén sociálna udalosť
15
2.2 Definícia a charakteristika chudoby
19
2.3 Príčiny a dôsledky chudoby
22
KAPITOLA 3. ANALÝZA CHUDOBY SLOVENSKEJ REPUBLIKY A UKRAJINY
25
3.1 Komparácia miery chudoby na Slovensko a Ukrajine
25
ZÁVERY
ZOZNAM POUŽITEJ LITERATÚRY
PRÍLOHY
ÚVOD
Na Slovensku zostáva sociálna politika dôležitou súčasťou správy, jej efektívnosť je však často obmedzená viacerými problémami. Moderna sociálna politika zohráva kľúčovú úlohu v zabezpečení stability spoločnosti , prispieva k znižovaniu sociálnej nerovnosti a podpore a podpore zraniteľných skupín obyvateľstva.
V kontexte globalizácie, demografických zmien a technologického pokroku rastie význam sociálnej politiky, ktorá sa prispôsobuje novým výzvam. Táto práca sa zameriava na skúmanie vývoja a súčasných trendov sociálnej politiky Slovenska, pričom osobitná pozornosť je venovaná analýze chudoby ako sociálneho javu a jej vplyvu na spoločnosť.
Chudoba ovplyvňuje kvalitu života miliónov ľudí a predstavuje jeden z problémov, ktoré sociálna politika rieši. Skúmanie príčin a dôsledkov chudoby, ako aj hľadanie efektívnych spôsobov jej zmiernenia, je nevyhnutne pre zabezpečenie sociálnej stability a udržateľného rozvoja. Skúmanie tejto problematiky je aktuálne nielen pre vedeckú komunitu, ale aj pre štátne inštitúcie, pretože to podporí rozvoj efektívnejších mechanizmov sociálnej ochrany.
Predmetom prace je vývoj a súčasne trendy v sociálnej politike.
Cieľom prace je analyzovať výzvy a príležitosti v oblasti riešenia chudoby Slovenskej republike a Ukrajine v období́ rokov 2018-2023 pričom dôraz bude kladený na identifikáciu jednotlivých indikátorov a ich vzťah k vývoju a súčasným trendom v sociálnej politike.
Predpokladáme, že existujú rozdiely v prístupe a efektivite sociálnych politik v kontexte riešenia problémov, ako je chudoba, na Slovensku a Ukrajine v rokoch 2018-2023.
KAPITOLA 1. SOCIÁLNA POLITIKA A SÚČASNE TRENDY
Kapitola sa zaoberá základnými aspektmi sociálnej politiky, jej významom a úlohou v spoločnosti. Podrobne vysvetľuje teoretické vymedzenie sociálnej politiky a jej základné princípy. Analyzuje aktérov, ktorí zohrávajú kľúčovú úlohu pri tvorbe a realizácii sociálnych opatrení. Zároveň sa venuje funkciám sociálnej politiky, ktoré zabezpečujú jej efektívnosť. Osobitná pozornosť je venovaná súčasným trendom, ako sú globalizácia, technologický pokrok a demografické zmeny. Kapitola tiež hodnotí aktuálne výzvy, ktorým čelí sociálna politika v modernom svete.
1.1 Sociálna politika – teoretické vymedzenia
Sociálna politika predstavuje sústavu opatrení a stratégií, ktoré majú za cieľ zlepšiť životné podmienky obyvateľstva a riešiť sociálne problémy. Podľa P. V. Ivanenka (2020) zahřňa širokú škálu aktivít, od poskytovania sociálnych služieb a dávok až po tvorbu legislatívy. Je založená na princípoch spravodlivosti, solidarity a efektivity, čo zabezpečuje rovnováhu medzi individuálnymi potreby a spoločenskými záujmami. Významnou súčasťou sociálnej politiky je participácia, teda aktívne zapojenie obyvateľstva do tvorby a implementácie opatrení, čo prispieva k lepšiemu pochopeniu miestnych potrieb. Sociálna politika sa môže prispôsobiť meniacim sa sociálnym a ekonomickým podmienkam, čo znamená potrebu jej pravidelnej aktualizácie. Preto je dôležité sledovať jej vývoj nielen na lokálnej úrovni, ale aj na medzinárodnej scéne, kde sa uplatňujú osvedčené praktiky (Ivanenko, 2020).
Globálne trendy v sociálnej politike ovplyvňujú demografické zmeny, globalizácia, technologické inovácie a klimatické výzvy. Globalizácia navyše podporuje zdieľanie dobrých praxí medzi krajinami, čo umožňuje implementáciu efektívnych stratégií na lokálnej úveri.
M. Davis a R. Clarke (2022) zdôrazňujú, že tieto faktory vyžadujú flexibilné prístupy a inovatívne riešenia, aby bolo možné reagovať na meniace sa potreby spoločnosti. Demografické starnutie vedie k zvýšeniu dopytu po dlhodobej starostlivosti a zdravotných službách, čo vyžaduje zlepšenie zdravotných infraštruktúr. Na druhej strane, technologický pokrok ponúka šance na digitalizáciu sociálnych služb, čo môže zlepšiť ich dostupnosť a efektivitu. Klimatické zmeny majú často priamy dopad na miestne komunity, a preto je potrebné budovať ich odolnosť a pripravenosť na krízy. Táto problematika si vyžaduje komplexné prístupy, ktoré spájajú environmentálnu politiku so sociálnymi opatreniami. Klimatické výzvy totiž prehlbujú sociálnu nerovnosť a vyžadujú koordinované riešenia na lokálnej aj globálnej úrovni.
1.1.1 Výzvy a možnosti rozvoja sociálnej politiky
Pandémia COVID-19 predstavovala kritický test pre systémy sociálneho zabezpečenia na celom svete. N. P. Andruško (2021) zdôraznil potrebu rýchlych a koordinovaných reakcií na krízu, aby sa minimalizovali jej negatívne dopady. Sociálne systémy museli adaptovať svoje mechanizmy tak, aby boli schopné rýchlo reagovať na meniace sa podmienky. Dôležitým faktorom bola spolupráca medzi štátnymi inštitúciami a mimovládnymi organizáciami, čo prispelo k efektivite zavedených opatrení. Pandémia taktiež ukázala slabé miesta existujúcich systémov, čo vyžaduje ich reformu a zlepšenie pripravenosti na budúce krízy.
Inovácie v sociálnej politike prinášajú nové možnosti pre efektívne riadenie a implementáciu opatrení. M. S. Kovaljuk (2022) uvádza, že univerzálny základný príjem (UBP) predstavuje perspektívnu stratégiu na elimináciu chudoby. Tento koncept zaručuje finančnú stabilitu pre jednotlivcov, čo podporuje ich ekonomickú aktivitu a sociálnu inklúziu. J. Robinson (2020) doplnil, že zavádzanie univerzálny základný príjem vyžaduje podrobné analýzy a pilotné projekty na otestovanie jeho efektívnosti v praxi. Digitalizácia procesov v sociálnej oblasti taktiež prináša možnosti optimalizácie administratívnych postupov a lepšej dostupnosti služieb. Tieto inovácie umožňujú prispôsobiť sociálnu politiku aktuálnym potrebám obyvateľstva a zvyšovať jej efektívnosť.
Európske krajiny predstavujú vzor pre efektívne implementácie sociálnych politík. O. M. Sokolěnko (2020) zdôrazňuje, že globalizácia podporuje zdieľanie dobrých praxí medzi štátmi, čo prispieva k efektívnejšiemu riešeniu sociálnych problémov. Napriek tomu je dôležité zachovať národné špecifiká, aby opatrenia reflektovali miestne potreby. L. V. Zakharchenko (2022) upozorňuje, že spolupráca medzi štátmi a členskými krajinami Európskej únie môže priniesť mnohé benefity, napríklad vo forme univerzálnych systémov zdravotnej starostlivosti a inkluzívnych vzdelávacích programov. Univerzálne systémy zdravotnej starostlivosti, založené na dostupnosti a rovnosti, sú príkladom, ako zlepšiť kvalitu života obyvateľstva a zabezpečiť udržateľnosť sociálnych systémov. Takéto opatrenia sú obzvlášť dôležité v kontexte narastajúcich zdravotných výziev a starnutia populácie. Tieto prístupy slúžia ako inšpirácia pre ďalšie krajiny, ktoré môžu čerpať z týchto pozitívnych príkladov.
Sociálna inklúzia a vzdelávanie sú kľúčové pre zlepšenie sociálnej situácie. A. M. Tkačenko (2020) poukázal na potrebu zavádzania inkluzívnych vzdelávacích programov, ktoré zabezpečujú rovnaký prístup ku vzdelaniu pre všetky skupiny obyvateľstva. Takéto programy podporujú osobný rozvoj jednotlivcov a prispievajú k budovaniu tolerantnejšej a solidárnejšej spoločnosti. Odstraňovanie sociálnych bariér skrz vzdelanie je dôležité nielen pre jednotlivcov, ale aj pre celkový ekonomický rozvoj krajiny. Preto je vzdelávanie kľúčovým nástrojom sociálnej politiky, ktorý môže pomôcť dosiahnuť jej širšie ciele.
Teoretické poznatky a dôkazy poskytujú pevný základ pre tvorbu efektívnych stratégií, ktoré reagujú na špecifické potreby spoločnosti. Kombinácia lokálnych špecifík a globálnych trendov je kľúčom k úspechu, čo znamená integráciu najlepších príkladov z celého sveta. Medzinárodná spolupráca a zdieľanie poznatkov predstavujú dôležitý zdroj inšpirácie a inovácií. Sociálne inovácie a technologický pokrok otvárajú nové možnosti pre efektívnu implementáciu opatrení. Preto je dôležité pokračovať v sledovaní a analýze vývoja sociálnej politiky, aby bolo možné zabezpečiť jej relevantnosť a efektívnosť v meniacej sa spoločnosti.
1.2 Aktéri , princípy a funkcie sociálnej politiky
Sociálna politika predstavuje komplexný systém opatrení, ktorého cieľom je zabezpečenie stability a sociálneho rozvoja spoločnosti. Medzi hlavné aktéry sociálnej politiky patria štátne inštitúcie, mimovládne organizácie, zamestnávatelia a občania. Štátne inštitúcie zohrávajú kľúčovú úlohu v tvorbe legislatívnych rámcov a poskytovaní financovania pre realizáciu sociálnych opatrení. Mimovládne organizácie dopĺňajú činnosť štátu prostredníctvom terénnych projektov a špecifických sociálnych služieb, najmä pre zraniteľné skupiny obyvateľstva. Na druhej strane, zamestnávatelia prispievajú k sociálnemu rozvoju prostredníctvom tvorby pracovných miest a poskytovania sociálnych benefitov. Úloha občanov je rovnako významná, pretože ich aktivita a zapojenie majú priamy vplyv na vytváranie a uskutočňovanie sociálnej politiky.
Koordinácia týchto aktérov vytvárа vziajemne pôsobiaci efekt, ktorý umožňuje riešiť široké spektrum sociálnych problémov efektívne a udržateľne. Každý z nich má špecifickú kompetenciu a úlohu, čo umožňuje zohľadňovať miestne potreby a špecifiká. Predovšetkým, štát zabezpečuje systémové riešenia, ako sú univerzálne zdravotnícke a vzdelávacie programy, zatiaľ čo mimovládne organizácie prinášajú flexibilitu a inovatívne prístupy. Zamestnávatelia a občania svojou aktívnou účasťou dopĺňajú tieto snahy a zabezpečujú ich zakotvenie v reálnom sociálnom kontexte. Tento integrovaný prístup je základným predpokladom efektívnej implementácie sociálnej politiky a jej pozitívneho vplyvu na rozvoj spoločnosti (Melnyk, 2021).
Sociálna politika je založená na niekoľkých kľúčových princípoch, ktoré zabezpečujú spravodlivý a efektívny rozvoj spoločnosti:
1) solidarita (vzájomná podpora medzi jednotlivcami a skupinami; pomáha budovať silnú a súdržnú komunitu);
2) spravodlivosť (rovnaký prístup k zdrojom a službám; absencia diskriminácie na základe sociálneho alebo ekonomického statusu;
3) inklúzia (aktívne zapojenie všetkých členov spoločnosti do spoločenského života; odstraňovanie bariér a zabezpečenie rovnakých príležitostí);
4) subsidiarita (riešenie problémov na najnižšej možnej úrovni; efektívnejšie využívanie zdrojov a autonómia miestnych spoločenstiev);
5) efektívnosť (optimálne využívanie dostupných zdrojov; dosiahnutie maximálneho sociálneho efektu s minimálnymi nákladmi);
6) udržateľnosť (zavádzanie dlhodobých stratégií rozvoja; zachovanie zdrojov pre budúce generácie).
Tieto princípy spoločne tvoria základ efektívnej a udržateľnej sociálnej politiky. Implementácia princípov si vyžaduje spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom, aby bolo možné dosiahnuť ich ciele. Podpora princípov v praxi je dôležitá pre udržanie sociálnej stability a rozvoja, pričom každý princíp prispieva k celkovému zlepšeniu sociálnej rovnováhy v spoločnosti (Melnyk, 2021).
Funkcie sociálnej politiky zahŕňajú nielen ochranu, redistribúciu a prevenciu, ale aj ďalšie kľúčové aspekty, ako sú stimulácia, integrácia a stabilizácia. Funkcia ochrany je zameraná na zabezpečenie základných potrieb jednotlivcov a skupín v čase kríz, vrátane mimoriadnych situácií, akými bola pandémia COVID-19 (Andruško, 2021).
Sociálna politika plní niekoľko kľúčových funkcií, ktoré prispievajú k rozvoju spoločnosti a zabezpečeniu sociálnej rovnováhy (Melnyk, 2021):
- redistribučná funkcia sa zameriava na znižovanie sociálnych nerovností prostredníctvom spravodlivého prerozdeľovania zdrojov a príležitostí. Umožňuje vytvoriť vyváženejšiu spoločnosť, kde má každý prístup k základným zdrojom;
- preventívna funkcia. Hlavným cieľom tejto funkcie je predchádzanie vzniku sociálnych problémov, ako sú nezamestnanosť alebo chudoba. Preventívne opatrenia umožňujú minimalizovať riziká, ktoré ohrozujú stabilitu spoločnosti;
- stimulačná funkcia podporuje aktivitu jednotlivcov a komunít. Opatrenia, ako sú daňové úľavy, vzdelávacie programy alebo podpora malého podnikania, motivujú ľudí aktívne sa zapájať do ekonomického a sociálneho života;
- integračná funkcia - integrácia marginalizovaných skupín do spoločenského života je dôležitým aspektom sociálnej politiky. Táto funkcia podporuje odstraňovanie bariér a posilnenie sociálnej súdržnosti, pričom zabezpečuje rovnaké príležitosti pre všetkých;
- stabilizačná funkcia - jej úlohou je udržiavať sociálnu rovnováhu a zmierňovať negatívne dôsledky hospodárskych a spoločenských zmien. Stabilizačné opatrenia pomáhajú spoločnosti zachovať svoju integritu aj v náročných obdobiach.
Tieto funkcie spolu tvoria pevnú základňu pre riešenie sociálnych výziev. Na ich úspešnú realizáciu je dôležitá úzka koordinácia medzi všetkými aktérmi sociálnej politiky a dodržiavanie princípov solidarity, spravodlivosti a udržateľnosti. (Melnyk, 2021)
Sociálna politika týmto spôsobom prispieva k dlhodobému rozvoju, zachovaniu sociálnej stability a zlepšeniu kvality života všetkých občanov.
1.3 Súčasne trendy sociálnej politiky
Sociálna politika v súčasnosti prechádza dynamickými zmenami, ktoré sú vyvolané viacerými globálnymi faktormi vrátane pandémie COVID-19, klimatických zmien a rastúcej sociálnej nerovnosti. Ako uvádza Andruško (2021), pandémia prinútila vlády zamerať sa na efektívnejšiu ochranu zraniteľných skupín prostredníctvom zvýšenia príspevkov a zjednodušenia prístupu k sociálnym službám. Táto problematika je skúmaná práve v období pandémie, pretože počas nej nastali výrazné sociálne udalosti, ktoré zásadne ovplyvnili potreby spoločnosti a spôsob riadenia sociálnej politiky. Globálne trendy zdôrazňujú potrebu inovácií v sociálnom zabezpečení (Davis, Clarke, 2022). Podľa Sokolenka (2020) globalizácia ovplyvňuje sociálne politiky rôznorodo, čo si vyžaduje flexibilitu a prispôsobenie. Výrazným príkladom je digitalizácia, ktorá prináša nové príležitosti aj výzvy. Tieto zmeny transformujú tradičné prístupy k sociálnej starostlivosti.
Reformy sociálnych služieb sú kľúčovou témou vo viacerých krajinách. Napríklad na Ukrajine sa podľa Černenka (2020) zameriavajú na decentralizáciu a zavedenie modernejších modelov starostlivosti. Zavedenie individuálnych plánov starostlivosti pre zraniteľné skupiny a digitalizácia služieb sú ďalšími krokmi, ktoré prispievajú k zlepšeniu kvality poskytovaných služieb. Tento trend je paralelne pozorovaný aj v krajinách EÚ, kde sa implementujú stratégie na zvýšenie inklúzie a sociálnej kohézie (Petričenko, 2021). V Nemecku boli zavedené reformy na podporu seniorov prostredníctvom programov dlhodobej starostlivosti a školenia pre opatrovateľov. Kovalenko (2021) poukazuje na význam posilnenia miestnych samospráv pri poskytovaní sociálnych služieb, čo zahŕňa zvýšenie ich právomocí pri alokácii zdrojov a tvorbe regionálnych programov.
Súčasťou týchto zmien je aj rozvoj partnerstiev medzi štátom a súkromným sektorom, ktoré umožňujú efektívnejšie financovanie a zavádzanie inovácií. V Dánsku sa napríklad kladie dôraz na udržateľnosť prostredníctvom integrácie zelených technológií v sociálnych zariadeniach. Efektívna koordinácia medzi jednotlivými úrovňami vlády je nevyhnutná pre úspech týchto reforiem a vytvára základ pre ich adaptáciu v rôznych podmienkach. Reformy podrobnejšie uvedené v prílohe poskytujú komplexný prehľad o krokoch prijatých v rámci sledovaných období a krajín.
Pandémia COVID-19 priniesla významnú transformáciu sociálnych politík. Podľa Martina (2021) vlády museli rýchlo adaptovať svoje politiky, čo viedlo k digitalizácii sociálnych služieb a zavádzaniu dočasných opatrení na podporu obyvateľstva. Tieto zmeny majú potenciál stať sa trvalými, najmä ak sa preukáže ich efektívnosť. Andruško (2021) zdôrazňuje, že finančná podpora počas pandémie bola kľúčová pre zmiernenie jej ekonomických dopadov. Dlhodobý vplyv pandémie na sociálne systémy však zostáva predmetom skúmania. Transformácia týchto politík môže určiť ich budúci smer.
Sociálna nerovnosť je stále jedným z najväčších problémov. Johnson a Wong (2020) zdôrazňujú, že politické zásahy musia byť zacielené na odstránenie nerovností prostredníctvom progresívnych daňových systémov a zvýšenia investícií do vzdelania. Táto otázka je obzvlášť aktuálna v kontexte globalizácie, ktorá má podľa Sokolenka (2020) rozporuplný vplyv na sociálne politiky. Rovnako dôležité je zabezpečiť rovnosť prístupu k zdravotnej starostlivosti a zamestnaniu. Znižovanie sociálnej nerovnosti môže prispieť k väčšej stabilite a udržateľnému rozvoju. Investície do vzdelávania a infraštruktúry sú kľúčové faktory.
Jedným z kľúčových trendov je zavádzanie univerzálneho základného príjmu. Robinson (2020) argumentuje, že univerzálneho základného príjmu by mohol byť odpoveďou na výzvy automatizácie a digitalizácie, ktoré znižujú počet pracovných miest. Tento koncept je však stále predmetom diskusií, najmä pokiaľ ide o jeho financovanie. Pilotné projekty univerzálneho základného príjmu v rôznych krajinách ukazujú zmiešané výsledky, čo podčiarkuje potrebu ďalšieho výskumu. Výhody univerzálneho základného príjmu zahŕňajú zníženie chudoby a zlepšenie životnej úrovne, no jeho implementácia môže byť finančne náročná. Podľa Myronova (2022) by mohli byť nevyhnutné nové mechanizmy zdanenia.
Európska únia zohráva dôležitú úlohu v určovaní smerovania sociálnej politiky. Správy Európskej komisie naznačujú, že prioritou je posilnenie sociálnej ochrany a udržateľnosť systémov dôchodkového zabezpečenia. Súčasťou tejto stratégie je aj podpora mobility pracovnej sily v rámci EÚ (Správa Európskej komisie..., 2020). Podľa Melnyka (2021) je dôležité, aby členské štáty spolupracovali pri riešení demografických výziev. Spoločné iniciatívy môžu prispieť k zlepšeniu koordinácie sociálnych politík. Úspech týchto opatrení závisí od ochoty krajín prispôsobiť svoje národné systémy spoločným cieľom.
Ukrajinská sociálna politika čelí jedinečným výzvam. Podľa Kovalenka (2021) a Myronova (2022) je prioritou riešiť dôsledky vojnového konfliktu a zabezpečiť sociálnu podporu pre vysídlené osoby. Národná stratégia sociálnej politiky na roky 2022–2027 zdôrazňuje potrebu integrovať zraniteľné skupiny a zvýšiť efektivitu verejnej správy. Taranenko (2021) zdôrazňuje význam transparentnosti a zodpovednosti v procese implementácie reforiem. Dôležitou súčasťou je aj podpora psychologickej pomoci pre obete konfliktu.
Inovácie sú ďalším dôležitým trendom v sociálnej politike. Kovaljuk (2022) zdôrazňuje význam moderných technológií a digitálnych riešení, ktoré zvyšujú dostupnosť a efektívnosť sociálnych služieb. Tento prístup má potenciál transformovať tradičné modely sociálnej starostlivosti. Digitalizácia umožňuje lepší zber a analýzu údajov, čo pomáha pri tvorbe efektívnych politík. Vývoj nových aplikácií a platforiem môže zlepšiť interakciu medzi štátom a občanmi. Investície do technologických inovácií sú nevyhnutné pre budúcnosť sociálnych systémov. Táto oblasť otvára priestor na spoluprácu medzi verejným a súkromným sektorom.
Budúcnosť sociálnej politiky bude podľa Smitha (2021) závisieť od schopnosti reagovať na demografické zmeny, klimatickú krízu a ekonomickú nerovnosť. Medzinárodné organizácie, ako OSN a OECD, dôrazňujú potrebu globálnej spolupráce pri riešení týchto problémov. Takéto iniciatívy môžu prispieť k udržateľnému a inkluzívnemu rozvoju. Zakharchenko (2022) zdôrazňuje, že výmena osvedčených postupov medzi krajinami je kľúčová pre zlepšenie sociálnych politík. Budúci vývoj závisí od ochoty vlád investovať do dlhodobých riešení. Sociálna politika musí byť flexibilná a prispôsobivá, aby reagovala na meniace sa potreby spoločnosti.
KAPITOLA 2. CHUDOBA AKO SOCIÁLNA UDALOSŤ
Druhá kapitola sa venuje skúmaniu chudoby ako sociálneho javu, jej definícii, charakteristikám a vplyvu na spoločnosť. Na začiatku sa analyzuje fenomén sociálnej udalosti a jeho význam v sociálnych vedách. Následne sa podrobne rozoberá podstata chudoby, jej definícia a hlavné charakteristiky. Osobitná pozornosť je venovaná typológii chudoby, ktorá umožňuje skúmať rôzne jej formy a prejavy. Kapitola sa končí analýzou príčin a dôsledkov chudoby, čo umožňuje pochopiť jej multifaktoriálnu povahu a vplyv na ekonomický a sociálny rozvoj spoločnosti.
2.1 Fenomén sociálna udalosť
Sociálna udalosť je významný spoločenský jav, ktorý ovplyvňuje štruktúru a dynamiku spoločnosti. Môže mať rôzne podoby, od ekonomických kríz po prírodné katastrofy a technologické inovácie. Každá takáto udalosť formuje sociálne vzťahy a môže viesť k zásadným zmenám v politických a ekonomických systémoch Sociálne udalosti často vyvolávajú potrebu legislatívnych zmien a reforiem v systéme sociálnej ochrany (Andruško, 2021). Dôležitým aspektom je aj schopnosť spoločnosti prispôsobiť sa novým výzvam a využiť príležitosti, ktoré tieto udalosti prinášajú. Preto je analýza sociálnych udalostí nevyhnutná pre pochopenie ich vplyvu na modernú spoločnosť.
Jedným z hlavných cieľov sociálnej politiky je podpora sociálnej inklúzie. Sociálna inklúzia zahřňa opatrenia, ktoré podporujú zapojenie marginalizovaných skupín do spoločenského života. Tieto opatrenia sú zamerané na zabezpečenie rovnakých šancí pre všetkých občanov. Podpora vzdelávania, zdravotnej starostlivosti a zamestnanosti má kľúčový význam pri boji proti sociálnemu vylúčeniu. Sociálne programy zamerané na podporu zraniteľných skupín pomáhajú zabezpečiť ich zapojenie do ekonomického a spoločenského života. Tento prístup zároveň posilňuje sociálnu spravodlivosť a rovnosť šancí (Robinson, 2020).
Sociálne inovácie predstavujú dôležitý trend v modernéj sociálnej politike. Tieto inovácie zahřňajú technologické riešenia a stratégie, ktoré zvyšujú efektívnosť sociálnych služieb. Zavádzanie digitálnych platforiem umožňuje rýchleší a dostupnejší prístup k informáciám a podpore. V kontexte globalizácie sú tieto riešenia kľúcové pre prispôsobenie sa meniacim potrebám spoločnosti. Sociálne inovácie podporujú aj spoluprácu medzi štátom a súkromným sektorom, čo vedie k lepšiemu využívaniu zdrojov. Ich zavedenie si však vyžaduje investície a dlhodobé plánovanie, ktoré zabezpečí ich udržateľnosť. Tento trend reflektuje snahu o zlepšenie kvality života občanov (Kovaljuk, 2022).
Jednou z aktuálnych výziev je adaptácia sociálnej politiky na krízové obdobia. Pandémia COVID-19 odhalila potrebu flexibilných a efektívnych opatrení, ktoré dokážu reagovať na neočakávané situácie. Príkladom je podpora zdravotníctva a poskytovanie finančnej pomoci pre občanov postihnutých krízou. Tieto opatrenia sú nevyhnutné na zmiernenie dopadov kríz na najzraniteľlnejšie skupiny. Zároveň je dôležité využiť skúšenosti z minulosti na zlepšenie pripravenosti na budúcle krízy. Flexibilné riešenia v oblastiach zamestnanosti a vzdelávania pomáhajú zachovať sociálnu stabilitu. Tento prístup podporuje dlhodobú udržateľnosť (Martin, 2021).
Rôzne krajiny čelia odlišným výzvam v oblasti sociálnej politiky. Zatiaľ čo v krajinách EÚ sa pozornosť venuje ekologickej a digitálnej transformácii, na Ukrajine je prioritou riešenie dôsledkov vojnového konfliktu. Obnova ekonomiky a integrácia vysídlených osôb predstavujú hlavné ciele opatrení. Spolupráca s medzinárodnými organizáciami zohráva kľúčovú úlohu pri zabezpečovaní potrebných zdrojov a odborných znalostí. Sociálna politika taktiež podporuje mierové iniciatívy a obnovu spoločenských vzťahov. Tieto kroky sú nevyhnutné pre dlhodobú stabilizáciu krajiny a zlepšenie životných podmienok. Sociálna politika má zároveň potenciál podporiť ekonomický rast (Myronov, 2022).
Globálne trendy ukazujú rastúcu potrebu univerzálneho základného príjmu, ktorý by zabezpečil minimálnu životnú úroveň pre všetkých občanov. Tento koncept by mohol pomôcť zmierniť dopady automatizácie na trh práce a zabezpečiť ekonomickú stabilitu. Zavedenie univerzálneho príjmu si však vyžaduje dôkladnú analýzu jeho vplyvov na verejné financie a sociálnu spravodlivosť. Niektoré krajiny už začali pilotné projekty, ktoré poskytujú cenné skúšenosti pre ďalšie úvahy (Robinson, 2020). Významnú úlohu v tomto procese zohrávajú medzinárodné organizácie a akademické inštitúcie. Tento trend reflektuje rastúci záujem o udržateľné a inkluzívne riešenia.
Efektívna sociálna politika by mala byť zameraná na podporu udržateľného rozvoja, zmierňovanie nerovností a zabezpečenie sociálnej spravodlivosti. Spolupráca medzi štátom, mimovládnymi organizáciami a medzinárodnými inštitúciami je kľúcová pre dosiahnutie týchto cieľov. Budúca sociálna politika by mala reagovať na aktuálne výzvy, ako sú klimatické zmeny a technologické inovácie. Zároveň by mala podporovať ekonomickú stabilitu a kvalitný život pre všetkých občanov. Tento prístup prispieva k budovaniu silnej a udržateľlnej spoločnosti. Sociálna politika má potenciál formovať budúcnosť, ktorá bude založená na solidarite a spravodlivosti. Preto je nevyhnutné pokračovať v jej rozvoji a prispôsobovaní sa meniacim potrebám spoločnosti (Smith, 2021).
Každá sociálna udalosť má svoj špecifický kontext a je ovplyvnená viacerými faktormi. Politické rozhodnutia, ekonomická situácia a technologický pokrok sú len niektoré z aspektov, ktoré formujú jej dopady. Napríklad hospodárska kríza z roku 2008 viedla k masívnym reformám v systéme sociálneho zabezpečenia v Európe. Významnú úlohu v tomto procese zohrávajú aj medzinárodné organizácie, ktoré poskytujú odporúčania na zvládanie sociálnych kríz. Sociálne udalosti môžu mať dlhodobý vplyv na kvalitu života obyvateľstva a ovplyvniť stratégiu rozvoja krajín. Preto vlády investujú do mechanizmov, ktoré pomáhajú minimalizovať negatívne dôsledky týchto udalostí. Súčasný vývoj ukazuje, že adaptabilita spoločnosti je kľúčovým faktorom pri zvládaní sociálnych výziev (Kovaljuk, 2022).
Sociálne udalosti majú tiež priamy vplyv na zamestnanosť a pracovný trh. Automatizácia a digitalizácia menia charakter pracovných miest a spôsob, akým ľudia pracujú. Hoci tieto zmeny prinášajú nové príležitosti, súčasne môžu zvyšovať riziko sociálnej nerovnosti. Počas hospodárskych kríz dochádza k nárastu nezamestnanosti a znižovaniu životnej úrovne (Davis & Clarke, 2022). Riešením môže byť investovanie do vzdelávania a rekvalifikačných programov, ktoré pomáhajú pracovníkom prispôsobiť sa novým podmienkam. Krajiny s dobre nastavenými sociálnymi systémami sú schopné efektívnejšie reagovať na výzvy spojené so sociálnymi udalosťami. Preto je nevyhnutné, aby sociálne politiky reflektovali meniace sa ekonomické a technologické podmienky.
Historicky boli sociálne udalosti impulzom pre významné reformy a transformácie spoločnosti. Napríklad industrializácia v 19. storočí priniesla nové modely zamestnanosti a formovanie moderných sociálnych politík. V súčasnosti čelíme výzvam spojeným s klimatickými zmenami a globalizáciou, ktoré si vyžadujú nové prístupy k sociálnej ochrane. Výskumy ukazujú, že krajiny, ktoré aktívne investujú do inovácií v sociálnej politike, dosahujú lepšie výsledky v znižovaní nerovností (Lysenko, 2021).
Dôsledky sociálnych udalostí sa môžu prejaviť rôznymi spôsobmi v rôznych častiach sveta. Niektoré krajiny čelia vyššiemu riziku sociálnej nestability v dôsledku chudoby, politických konfliktov alebo ekonomických rozdielov. Napríklad vývoj na trhu práce v Európe a v rozvojových krajinách sa výrazne líši (Správa Európskej komisie o sociálnom rozvoji, 2020). Faktory ako vzdelanosť, prístup k financiám a ekonomická stabilita ovplyvňujú schopnosť krajín zvládať sociálne krízy. Moderné technológie môžu pomôcť v riešení niektorých problémov, no zároveň môžu prehĺbiť rozdiely medzi sociálnymi skupinami. Preto je dôležité, aby sa sociálna politika zameriavala na inkluzívne riešenia. Len tak môže spoločnosť efektívne zvládnuť výzvy spojené so sociálnymi udalosťami.
V budúcnosti budú sociálne udalosti čoraz viac ovplyvnené technologickým pokrokom a environmentálnymi zmenami. Digitalizácia môže zvýšiť efektivitu sociálnych politík, no zároveň vytvára nové etické a právne otázky. Automatizácia nahrádza tradičné pracovné miesta a mení spôsob, akým spoločnosť funguje. Klimatické zmeny tiež prispievajú k sociálnym problémom, ako je migrácia a zhoršenie životných podmienok v niektorých regiónoch (Svetová správa o sociálnom rozvoji, 2022). Medzinárodné organizácie sa snažia vytvoriť stratégie, ktoré pomôžu zmierniť dopady týchto udalostí. Spolupráca medzi rôznymi sektormi, vrátane vedy, politiky a ekonomiky, je nevyhnutná na vytvorenie udržateľných riešení. Budúcnosť sociálnej politiky bude závisieť od schopnosti spoločností adaptovať sa na nové podmienky (Andruško, 2021).
Sociálne udalosti formujú spoločenské vzťahy a majú dlhodobý vplyv na vývoj civilizácie. Sú neoddeliteľnou súčasťou dynamiky spoločnosti a ovplyvňujú všetky aspekty života. Dôležité je, aby sa krajiny pripravovali na možné sociálne zmeny a budovali odolnejšie systémy. Flexibilné a prispôsobivé sociálne politiky môžu pomôcť pri zvládaní budúcich výziev (Martin, 2021).
2.2 Definícia a typológia chudoby
Chudoba je jedným z najzávažnejších sociálnych problémov, ktorý ovplyvňuje všetky aspekty života jednotlivcov aj celej spoločnosti. Vo všeobecnosti sa chápe ako stav materiálneho nedostatku, ktorý obmedzuje prístup k základným potrebám, ako sú bývanie, vzdelanie a zdravotná starostlivosť (Davis & Clarke, 2022). Hoci existujú rôzne definície chudoby, zvyčajne sa rozlišuje medzi absolútnou a relatívnou chudobou. Absolútna chudoba sa vzťahuje na situáciu, keď jednotlivec nemá dostatok zdrojov na pokrytie základných životných potrieb. Relatívna chudoba je definovaná v kontexte konkrétnej spoločnosti a porovnáva príjem jednotlivca s priemernou životnou úrovňou v danom regióne. Rôzne organizácie, ako OSN a Svetová banka, používajú rôzne kritériá na meranie chudoby. Kvôli jej komplexnosti je nevyhnutné analyzovať nielen ekonomické faktory, ale aj sociálne a politické súvislosti (Smith, 2021).
Ekonomické a sociálne nerovnosti často vedú k chudobe, ktorá sa prejavuje rozdielnym prístupom k vzdelaniu a pracovným príležitostiam. Významným faktorom ovplyvňujúcim mieru chudoby je nezamestnanosť a nízka úroveň miezd (Johnson & Wong, 2020).
Chudoba sa môže klasifikovať podľa rôznych kritérií, pričom jednou z hlavných kategórií je ekonomická a sociálna chudoba (Levčenko, 2021):
- ekonomická chudoba – spojená s nedostatkom finančných zdrojov a nízkou životnou úrovňou;
- sociálna chudoba – týka sa vylúčenia jednotlivcov zo spoločenského a ekonomického života, čo môže zahŕňať obmedzený prístup k zdravotnej starostlivosti alebo vzdelaniu.
Medzi hlavné príčiny chudoby patria ekonomické, politické a sociálne faktory (Davis & Clarke, 2022):
- hospodárske faktory – nezamestnanosť, nízke mzdy;
- politické faktory – korupcia, nedostatočné sociálne zabezpečenie, politické bariéry, ktoré bránia spravodlivej distribúcii zdrojov a sociálnej podpory;
- sociálne faktory – nízka úroveň vzdelania, diskriminácia, systematické prekážky, ktoré obmedzujú ekonomický a sociálny rozvoj komunít.
Regionálne rozdiely sú tiež dôležitým faktorom, pretože chudoba je často koncentrovaná v určitých geografických oblastiach (Správa OSN o sociálnej politike vo svete, 2021). V niektorých regiónoch môže byť chudoba spôsobená nedostatkom pracovných príležitostí, slabou infraštruktúrou alebo obmedzeným prístupom k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti. Na efektívne riešenie chudoby je nevyhnutné pochopiť všetky jej príčiny a ich vzájomné prepojenia.
Dôsledky chudoby sú rozsiahle a ovplyvňujú nielen jednotlivcov, ale aj celú spoločnosť. Jedným z hlavných dopadov je zhoršenie zdravotného stavu obyvateľstva, pretože chudobné rodiny si často nemôžu dovoliť primeranú zdravotnú starostlivosť (Ivanenko, 2020).
Vidiecka a mestská chudoba predstavujú ďalšie významné kategórie. Vidiecka chudoba je často spojená s nedostatkom infraštruktúry, obmedzeným prístupom k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti (Černenko, 2020). Ľudia žijúci vo vidieckych oblastiach môžu čeliť obmedzeným ekonomickým príležitostiam a sú často odkázaní na poľnohospodársku činnosť. Naopak, mestská chudoba sa prejavuje v podobe preplnených slumov, nezamestnanosti a sociálnej nerovnosti (Svetová správa o sociálnom rozvoji, 2022). Aj keď mestské oblasti ponúkajú viac pracovných príležitostí, vysoké životné náklady môžu znižovať životnú úroveň najchudobnejších obyvateľov. V mnohých krajinách sa rozširuje problém neformálnych sídlisk, kde ľudia žijú bez prístupu k základným službám. Rozdiely medzi mestskou a vidieckou chudobou sú významné a vyžadujú rôzne prístupy zo strany sociálnej politiky.
Medzi ďalšie kategórie patrí pracujúca chudoba, ktorá postihuje ľudí, ktorí síce majú zamestnanie, ale ich príjem nestačí na pokrytie základných potrieb (Petričenko, 2021). Tento fenomén je čoraz častejší v rozvinutých krajinách, kde rastúce životné náklady presahujú mzdy nízkopríjmových pracovníkov. Pracujúca chudoba ukazuje, že samotná zamestnanosť nemusí byť vždy zárukou ekonomickej stability. Ďalšou špecifickou formou je digitálna chudoba, ktorá súvisí s obmedzeným prístupom k moderným technológiám a internetu (Robinson, 2020). V súčasnom digitálnom veku môže digitálna chudoba vážne obmedziť vzdelávacie a pracovné príležitosti. Vlády a neziskové organizácie sa snažia znižovať digitálnu nerovnosť prostredníctvom programov zameraných na dostupnosť internetu a vzdelávania. Riešenie týchto problémov si vyžaduje dlhodobé stratégie a systémové reformy.
Chudoba žien a detí je ďalším dôležitým aspektom v rámci typológie chudoby. Ženy sú často vystavené väčšiemu riziku chudoby v dôsledku diskriminácie na trhu práce a nerovného odmeňovania (Taranenko, 2021). Okrem toho nesú väčšiu zodpovednosť za starostlivosť o deti a domácnosť, čo môže obmedziť ich pracovné možnosti. Detská chudoba má dlhodobé negatívne dôsledky, pretože deti vyrastajúce v chudobných podmienkach majú nižšiu pravdepodobnosť dosiahnutia vyššieho vzdelania a lepších pracovných príležitostí (Správa OSN o sociálnej politike vo svete, 2021). Mnohé krajiny implementujú programy na podporu rodín s nízkymi príjmami, ale ich efektívnosť sa líši. Podpora vzdelávania a zdravotnej starostlivosti je kľúčová pre znižovanie detskej chudoby. Každé riešenie musí byť prispôsobené kultúrnym a ekonomickým podmienkam danej krajiny.
Z analýzy typológie chudoby vyplýva, že neexistuje univerzálne riešenie tohto problému. Každá forma chudoby si vyžaduje individuálne prístupy a špecifické politické opatrenia. Zatiaľ čo v niektorých krajinách je prioritou boj proti generačnej chudobe, v iných je potrebné riešiť digitálnu alebo pracovnú chudobu. Efektívna sociálna politika musí kombinovať rôzne nástroje, ako sú daňové úľavy, podpora zamestnanosti a investície do infraštruktúry. Medzinárodná spolupráca môže pomôcť pri výmene skúseností a osvedčených postupov (Davis & Clarke, 2022).
2.3 Príčiny a dôsledky chudoby
Chudoba je komplexný spoločenský jav, ktorý je ovplyvnený rôznymi ekonomickými, sociálnymi a politickými faktormi.
Hlavné príčiny chudoby (Johnson & Wong, 2020):
nezamestnanosť;
nízke mzdy;
nedostatočný prístup k vzdelaniu.
V mnohých prípadoch zohráva významnú úlohu aj nerovnomerná distribúcia zdrojov v spoločnosti, ktorá prehlbuje ekonomické rozdiely. Chudobu môže ovplyvniť aj politická nestabilita, korupcia a nedostatočné sociálne zabezpečenie (Kovalenko, 2021). Rôzne štáty sa snažia riešiť problém chudoby prostredníctvom sociálnych programov a ekonomických reforiem, avšak ich účinnosť sa líši v závislosti od regionálnych podmienok. Dôležitú úlohu pri znižovaní chudoby zohráva aj rozvoj infraštruktúry a investície do vzdelávacieho systému. Bez efektívnych opatrení sa chudoba môže stať dlhodobým problémom, ktorý oslabuje celkový hospodársky rozvoj štátu.
Ekonomické faktory patria medzi najčastejšie príčiny chudoby a môžu byť dôsledkom globálnych kríz alebo lokálnych hospodárskych problémov (Davis & Clarke, 2022). Nestabilné ekonomické podmienky môžu viesť k znižovaniu reálnych miezd a rastu životných nákladov, čo najviac postihuje nízkopríjmové skupiny obyvateľstva. Chudobu môže zhoršiť aj inflácia, ktorá oslabuje kúpnu silu obyvateľov a znižuje hodnotu úspor. Vysoká miera nezamestnanosti je ďalším faktorom, ktorý prispieva k prehlbovaniu chudoby, pretože obmedzuje ekonomické možnosti jednotlivcov a rodín. Moderné technológie a automatizácia síce zvyšujú produktivitu, ale zároveň vedú k zániku tradičných pracovných miest, čo môže mať negatívny dopad na sociálne slabšie skupiny (Levčenko, 2021).
Politická situácia v šáte môže výrazne ovplyvniť mieru chudoby a životnú úroveň obyvateľstva. Štáty s vysokou mierou korupcie a nedostatočnou legislatívou často čelia problémom pri implementácii sociálnych programov (Taranenko, 2021). Zneužívanie verejných zdrojov a neefektívne hospodárenie so štátnym rozpočtom vedie k nedostatku finančných prostriedkov na podporu chudobných skupín. Politické konflikty a vojnové situácie môžu tiež výrazne zvýšiť počet ľudí žijúcich v chudobe, keďže vedú k deštrukcii ekonomickej infraštruktúry a nárastu nezamestnanosti. V štátoch, kde existuje silná sociálna politika, je miera chudoby nižšia, pretože štát poskytuje dostatočnú podporu pre ohrozené skupiny obyvateľstva. Stabilné politické prostredie umožňuje efektívne riadenie sociálnych programov a podporu ekonomického rastu (Myronov, 2022).
Jedným z najväčších dôsledkov chudoby je sociálna nerovnosť, ktorá obmedzuje príležitosti na osobný a profesionálny rozvoj. Ľudia žijúci v chudobe majú často nižší prístup k vzdelaniu a zdravotnej starostlivosti, čo im bráni v dosiahnutí lepšej životnej úrovne (Lysenko, 2021). Chudoba vedie aj k vyššej miere kriminality a sociálneho napätia, keďže ľudia bez ekonomických možností sa často uchyľujú k neformálnym alebo nelegálnym spôsobom obživy. Dlhodobá chudoba môže spôsobiť generačnú chudobu, v ktorej deti vyrastajúce v chudobných podmienkach majú obmedzené možnosti na vzdelanie a kariérny rast (Správa OSN o sociálnej politike vo svete, 2021). Sociálna nerovnosť spôsobená chudobou môže viesť k polarizácii spoločnosti a vytvárať napätie medzi rôznymi sociálnymi skupinami. Investície do inkluzívnych vzdelávacích a ekonomických programov môžu pomôcť znížiť sociálne rozdiely a zlepšiť celkovú životnú úroveň (Kovalenko, 2021).
Epidémie a pandémia COVID-19 ešte viac prehĺbili nerovnosti v prístupe k zdravotnej starostlivosti, pričom chudobné skupiny obyvateľstva boli najviac postihnuté (Andruško, 2021).
KAPITOLA 3. ANALÝZA CHUDOBY SLOVENSKEJ REPUBLIKY A UKRAJINY
3.1 Komparácia miery chudoby na Slovensko a Ukrajine
Miera chudoby je dôležitým ukazovateľom sociálno-ekonomického rozvoja krajiny, ktorý odráža celkovú životnú úroveň obyvateľstva a efektívnosť sociálnej politiky. Slovensko a Ukrajina sa výrazne líšia v miere chudoby v dôsledku historických, ekonomických a politických faktorov. Podľa údajov Svetovej banky patrí Ukrajina medzi krajiny s najvyššou mierou chudoby v Európe, pričom v roku 2022 sa miera chudoby odhadovala na 24,1 % obyvateľstva (World Bank Social Reports, 2022). Na Slovensku bola v tom istom roku miera chudoby na úrovni 11,9 %, čo je výrazne menej (Správa Európskej komisie o sociálnom rozvoji, 2022). Členstvo v EÚ prispieva k vyššej úrovni sociálnej ochrany na Slovensku, zatiaľ čo na Ukrajine stále pretrvávajú výzvy v oblasti ekonomickej stability.
Jedným z hlavných rozdielov je existencia efektívnych sociálnych programov na Slovensku, ktoré pokrývajú široké spektrum opatrení. Krajina poskytuje minimálny príjem, podporu nezamestnaných a programy sociálnej integrácie (Smith, 2021). Ukrajinská sociálna politika je však fragmentárna, čo sťažuje riešenie problému
28.04.2025 09:04-
Ділись своїми роботами та отримуй миттєві бонуси!
0%
Оголошення від адміністратора